Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1327 – Keurus – kedy predok Mariássyovcov vymenil dedinu, ktorá patrila k hradu Brzotín s gemerskými Batizovcami. To znamená, že dedina sa vyvinula na území Brzotína. Založenie Kružnej je dielom rodiny Mariássyovcov a počiatky obce siahajú na koniec 13. storočia. Bebekovci neskôr sa snažili získať späť majetok, a až do vymretia rodu Bebekovcov trvali majetkové spory medzi uvedenými rodinami, ale Mariássyovci si udržali dedinu až do zrušenia poddanstva.
Názov obce v priebehu dejín v dokumentoch mal nasledujúce podoby: Kewres (Kőris), Kerus, Kourus, Keurus, Kurus, 1906 Berzétekőrös, Kőrös, 1920 Kerešovce, 1948 Kružná.
Názov obce v podstate poukazuje, že bola založená na vyklčovanom lese kőris – jaseň.
Pomerne neskoré založenie obce vysvetľujú pomery okolia. Pôdu vhodnú na siatie obec mala málo. Preto obyvatelia boli odkázaní na bohaté lesy Plešiveckej planiny: rúbali drevo, pálili uhlie a pásli ovce. Zdá sa, že najviac úspechov mali v pálení uhlia, ako o tom svedčí aj časť nápisu na historickej pečati obce SEN*EGETÖ – szénégető – páliace uhlie. V pokojnejších časoch obyvatelia obce predávali drevené uhlie blízkym hutám a baniam. Značná časť obyvateľov sa zaoberala aj chovom oviec.
Jediným prostriedkom overenia platnosti úradných listín v stredoveku bola pečať. Príčina bola jednoduchá, v dobe keď vedúci spoločnosti znalosť písania prepustili len pre jedinú vrstvu: pre klérus a niekedy dokonca túto znalosť pokladali aj za niečo podradné, ani to nemohlo byť inak. Nič nebolo ľahšie, ako pečaťou označiť listinu a takto ju obrazom dobre vnímateľným overiť. Potom nebolo potrebné, aby vyhotovateľ listiny vedel čo i len sa podpisovať.
Tento stav, čo privodil v počiatkoch nutnosť, účelnosť a zvyk neskôr zakotvili v zákonoch. Keď v XV. Storočí sa relatívne rozšírila znalosť písania, pečiatka si zachovala svoje jedinečné postavenie. Aj keď sa postupne objavuje pod odtlačkom pečate aj podpis – odtlačok pečate overuje listinu a podpis slúži ako zvýšená záruka na sľuby dané v listine. Samozrejme forma a obsah pečatí v priebehu vekov sa tiež menili. Nárastom počtu listín súvisiacich s tým, že už aj menej dôležité úradné veci sa dávali na papier – vzhľadom na dostupnosť papierového média – pečate sa postupne začali používať i na nižších administratívnych úrovniach t.j. aj v obciach. V tom spočíva veľký význam obecných pečatí ako heraldického zdroja pre návrh obecných erbov.
