História

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1327 – Keurus – kedy predok Mariássyovcov vymenil dedinu, ktorá patrila k hradu Brzotín s gemerskými Batizovcami. To znamená, že dedina sa vyvinula na území Brzotína. Založenie Kružnej je dielom rodiny Mariássyovcov a počiatky obce siahajú na koniec 13. storočia. Bebekovci neskôr sa snažili získať späť majetok, a až do vymretia rodu Bebekovcov trvali majetkové spory medzi uvedenými rodinami, ale Mariássyovci si udržali dedinu až do zrušenia poddanstva.

Názov obce v priebehu dejín v dokumentoch mal nasledujúce podoby: Kewres (Kőris), Kerus, Kourus, Keurus, Kurus, 1906 Berzétekőrös, Kőrös, 1920 Kerešovce, 1948 Kružná.

Názov obce v podstate poukazuje, že bola založená na vyklčovanom lese kőris – jaseň.


Pomerne neskoré založenie obce vysvetľujú pomery okolia. Pôdu vhodnú na siatie obec mala málo. Preto obyvatelia boli odkázaní na bohaté lesy Plešiveckej planiny: rúbali drevo, pálili uhlie a pásli ovce. Zdá sa, že najviac úspechov mali v pálení uhlia, ako o tom svedčí aj časť nápisu na historickej pečati obce SEN*EGETÖ – szénégető – páliace uhlie. V pokojnejších časoch obyvatelia obce predávali drevené uhlie blízkym hutám a baniam. Značná časť obyvateľov sa zaoberala aj chovom oviec.

Jediným prostriedkom overenia platnosti úradných listín v stredoveku bola pečať. Príčina bola jednoduchá, v dobe keď vedúci spoločnosti znalosť písania prepustili len pre jedinú vrstvu: pre klérus a niekedy dokonca túto znalosť pokladali aj za niečo podradné, ani to nemohlo byť inak. Nič nebolo ľahšie, ako pečaťou označiť listinu a takto ju obrazom dobre vnímateľným overiť. Potom nebolo potrebné, aby vyhotovateľ listiny vedel čo i len sa podpisovať.


Tento stav, čo privodil v počiatkoch nutnosť, účelnosť a zvyk neskôr zakotvili v zákonoch. Keď v XV. Storočí sa relatívne rozšírila znalosť písania, pečiatka si zachovala svoje jedinečné postavenie. Aj keď sa postupne objavuje pod odtlačkom pečate aj podpis – odtlačok pečate overuje listinu a podpis slúži ako zvýšená záruka na sľuby dané v listine. Samozrejme forma a obsah pečatí v priebehu vekov sa tiež menili. Nárastom počtu listín súvisiacich s tým, že už aj menej dôležité úradné veci sa dávali na papier – vzhľadom na dostupnosť papierového média – pečate sa postupne začali používať i na nižších administratívnych úrovniach t.j. aj v obciach. V tom spočíva veľký význam obecných pečatí ako heraldického zdroja pre návrh obecných erbov.

Erb obce
V zelenom štíte pod zlatou korunou zlatý, zlatými ratolesťami ovenčený oválny štít s čiernymi, hrotmi nahor a ostrým vľavo otočenými radlicami – čerieslom a lemešom.


Pečať obce
Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC KRUŽNÁ.

Vlajka obce
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, žltej, čiernej, žltej, čiernej, žltej a zelenej. Má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly od ktorých možno odvodiť ďalšie.

Zástava obce
Zástava obce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2 : 3, zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.


Znaková zástava obce
Znaková zástava obec je zástava (vlajka), pri ktorej je obsah erbu premietnutý na textil v tvare obdĺžnika, pričom pomer výšky a šírky zástavy (vlajky je totožný s pomerom výšky a šírky erbu).

Kombinovaná korúhva obce
Kombinovaná korúhva obce je kombináciou vlajky obce so znakovou zástavou, ale je upevnená na pričom rahne a vyťahuje sa na stožiar pomocou lanka.


Štandarda starostu obce
Štandarda starostu obce má takmer podobu štvorca, jej výška sa však proporčne rovná výške štítu a šírka zasa šírke štítu. Je na nej erbové znamenie obkolesené pruhmi obecných farieb.